Ku dňu otcov sme tým našim venovali lístky na preteky ťahačov a cestovných automobilov na Slovakiaringu.
Žial Ondrej s nami nakoniec ísť nemohol, staral sa totiž o starkú. V posádke ho nahradil druhý Nagy, Maťo. Anežku tiež nebolo jednoduché presvedčiť aby išla aj s Danielom s nami ale nakoniec sa to podarilo. Igor nás všetkých pozbieral a v jeho modrom Touaregu sme okolo desiatej vyrazili. Cesta ubehla rýchlo a už sme parkovali pri okruhu. Ešte sme si museli ísť vymeniť lístky za pásky na ruky a zobrali sme si aj tlieskače Maťa Homolu. Potom sme sa vybrali na našu obľúbenú prírodnú tribúnu F pri tretej zákrute. Na vrchole kopca sme si rozložili náš fanúšikovský stan: mušlu, deku, stoličky a slnečník.
Hlavný stan
Prvé boli na rade WTCR. Z pole position štartoval miláčik maďarských fanúšikov Norbi Michelisz, náš Maťo Homola bol až v druhej desiatke. Štart prebehol bez výrazných problémov no v tretej zákrute priamo pred našimi zrakmi sa to zomlelo. Tarqiuni nedobrzdil a autá sa poťukali ako biliardové gule. Na trať vyšiel safety car aby traťový maršáli mohli vytiahnuť autá uviaznuté v kačírku. Hneď v prvom kole po reštatre vyletel z trate vedúci muž priebežného poradia Muller, odpadlo mu totiž ľavé predné koleso. Celý zvyšok pretekov sa bolo na čo pozerať, súboje naprieč celým štartovým poľom. Za kratší koniec celý víkend ťahali Golfy, kvôli vysokému BOP (balast of performance), vrátane Andyho Studeniča štartujúceho na divokú kartu. Aj napriek nášmu mohutnému povzbudzovaniu sa nedarilo Maťovi Homolovi, ktorý počas celého víkendu nenašiel ideálne nastavenie a nezískal ani bod. Preteky vyhral suverénne Norbi a začal tak stíhaciu jazdu za titulom majstra WTCR.
Po týchto pretekoch sme mohli ísť domov, no túžba vidieť aj veľké ťahače zvíťazila. Zatiaľ čo sa pretekali maličké KIA Picanto (bol medzi nimi aj Batman), sme sa išli občerstviť cigánskou, pivečkom a kofolou na vedľajšiu tribúnu. Daniel bol trošku nesvoj, no zvuk generátora, ktorý poháňal stánky, ho ukludnil.
KIA Picanto Batman
Posedeli sme chvíľu aj na tribúne aj pod šiatrom v tieni a načerpali sme sily na preteky ťahačov. Ešte pred nimi sa predviedol bývalý vojenský pilot z Maďarska na svojom motorovom letúni. Jeho akrobatická šou a nízke prelety nad tribúnami boli ozaj zážitok. Po slovenskej hymne od Petra Dvorského a predvádzacej jazde ťahača poháňaného LPG za sprievodu zvučky šampionátu (Black Betty) sa mohli preteky začať. Bol to poriadny hukot a jazdci si nič nedarovali. Jeden z ťahačov dokonca viac ako jedno kolo dymil ako sa mu pneumatika drela o pokrčenú karosériu. Anežka fandila jedinej žene za volantom Steffi Halmovej z Nemecka, Tomáš držal palce Adamovi Lackovi na Buggyre a Daniel sa tešil každému prejazdu hlučných monštier. Divákov bavil, svojou divokou jazdou aj český matador František Vojtíšek. Kto preteky vyhral si už nepamätám no viem, že sme si ich všetci po svojom užili. Cesta domov prebehla prekvapivo v pohode, žiadnych očakávaných zápch sme sa našťastie nedočkali.
Tak to bol Danielov prvý motoristický zážitok, veríme, že pozitívny, aj keď si ho asi pamätať nebude.
